28 decembra 2015

Friends are like stars

Ahojte zlatíčka moje,
na dnes som si prichystala trošku dlhší článok na tému kamarátstvo.Čo pre mňa znamená,kto jepre mňa kamarát a pár mojich zážitkov pri ktorých som si uvedomila viacej vecí...
Začala by som určite tým čo pre mňa znamená slovo pravý kamarát.
Kamarát je pre mňa niekto na koho sa môžem hocikedy spoľahnúť,obrátiť,posťažovať ale naopak aj zavtipkovať,zažiť plno nových zážitkov na ktoré nikdy nezabudnem.Pre ktorého som ochotná spraviť všetko a je môjmu srdcu blízky. Dokážem sa s ním porozprávať o všetkom aj o tom akej farby je chodník.

Samozrejme v dnešnej dobe je takýchto kamarátov nájsť ťažké,pretože ľudia v dnešnej dobe si myslia,že keď s niekým strávia pár hodín alebo dní znamená to,že sú kamaráti na celý život.Kamarátov je pravda,že môžeme mať milión ale tí praví,tých pravých je naozaj len pár.

Prešla som si mnohými kamarátstvami,ktoré pretrvávali dlhšiu dobu ale u väčšiny z nich vždy keď prišlo do tuhého tak som ostala sama ako prst.Vždy keď som si myslela,že už sa mi to stať nemôže tak sa to stalo.Malá hádka a branie do úvahy názory druhých ľudí sa z pravého kamarátstva môže ľahko stať niečo čo už len BOLO.

Ľudia sa vždy budú starať do niečoho,čoho ich vôbec nič a práve preto by sme si mali ceniť kamaráta,ktorí nám verí a vydiskutuje si s nami hocijaké nezhody.Komunikácia je v dnešnej dobe veľmi dôležitá tak ako aj dôvera,porozumenie a odpúšťanie.Nehovorím aby ste verili každému to určite nie.Aj po viacerých sklamaniach,keď to naozaj najmenej čakáte tak môže prísť niekto na koho ste čakali celý život.

V kamarátstve môžete spraviť veľa chýb,či už s dôverou,ktorú vkladáte do nesprávneho človeka alebo s tvrdohlavosťou Vašou či už Vašeho kamaráta.Ak Vám na tom človeku naozaj záleží odpustíte mu všetko aj ked nie vždy to je dobré rozhodnutie.

Stratila som za môj život naozaj veľa kamarátov ale jedno priateľstvo ma mrzí doteraz.S dievčaťom som sa spoznala cez ask.Potom sme sa pridali na facebooku a písali si nonstop až nakoniec sme sa stretli.Veľmi som si s ňou rozumela po všetkých stránkach.Bola ako ja len v mladšom prevedení.Vek nehrá rolu.Zo stretávania bolo prespávanie jednej u druhej.Čím viac sme boli spolu,tým viacej sme boli prepojené.Potom prišla obyčajná malá hádka,ktorých bolo síce viacej ale z tejto malej hádky sa vykľula jedna veľká kde sme obidve povedali veci ktoré sme nemali.Po pár mesiacoch sme sa začali baviť ale už sme cítili,že to nie je také ako to bolo.Stretnutie vždy jedna z nás zrušila lebo sa bála stretnutia.Nakoniec minulý mesiac sme sa stretli po pol roku približne.Boli smeobidve nadšené z nášho stretnutia aj ked sme spolu boli iba krátko.Ale bolo cítiť,že to bolo ako predtým.Cítila som,že by to znovu mohlo byť také aké to bolo.Ale po pár dňoch sme si znova prestali písať a je to na tej istej úrovni kde to bolo.Naše kamarátstvo mi naozaj chýba.Spolu sme plakali,smiali sa,jedli,nakupovali,žili.Boli sme ako jeden človek.

Mám teraz blízke kamarátky,ktoré pre mňa znamenajú veľmi veľa a neviem čo by som robila kebyže prídem aj o ne.Je ich síce len naozaj pár.Ale som vďačná bohu,že pri mne ostali aj po mojej náladovosti a prešli somnou cez moje ťažké časy.

Patrí tam aj určite spoluautorka tohto blogu Rion.Je síce odomňa mladšia o 3 a pol roka ale keď som s ňou ten vekový rozdiel si neuvedomujem.Cítim sa ako so seberovnou a viem,že aj napriek tomu,že sa vidíme iba raz alebo dvakrát do roka tak vždy sa na ňu teším.Spoznali sme sa vlastne cez jednu babu na facebooku,ktorá sa chovala dosť hrubo.A my dve sme sa do nej pustili a potom sa skamarátili veľmi rýchlo.Je to dievča,ktoré miluje svojich blízkych,je milá,priateľská,bláznivá.Pomôže vždy keď sa dá a takých ľudí je naozaj málo.Veľmi rýchlo si získala cestu k môjmu srdcu a nevymenila by som ju za nič.

Potom tu mám kamarátku,ktorú poznám už od škôlky.Je o rok mladšia ako ja ale dá sa s ňou porozprávať úplne o všetkom.Je športovo založená ale miluje zábavu a svôj život tak ako ja.Býva o jeden vchod odomňa ďalej čo je naozaj veľká výhoda pretože k sebe môžeme prísť aj v pyžame a obom nám to je jedno.

Ako ďaľšiu blízku kamarátku mám babu ktorá je síce odomňa staršia o tri roky,ale človek by ani nepovedal,že je medzi nami nejaký vekový rozdiel.Ona je z nás dvoch tá rozumnejšia a ja tá odviazanejšia.Obom nám to klape aj keď sme sa pár krát spolu prestali baviť ale napriek tomu sme sa vždy vrátili k sebe čomu som naozaj vďačná.

Potom tu mám spolužiačku s ktorou sa bavím síce len pár mesiacov ale je to moja spolužiačka,ktorá je bláznivá,milá a veľká papuľa ako ja.V prvom ročníku sme síce sa nemali moc radi ale tieto prázdniny nás strašne zblížili a zistili sme,že máme toho strašne veľa spoločného a dokážeme spolu toho veľa.Je celá skoro ako ja a preto si tak rozumieme.Dúfam,že nám to vydrží ešte dlho pretože takéto kamarátstvo je pre mňa strašne cenné.

Potom tu mám jednu bývalú partiu,ktorí ma opustili hneď ako prišiel prvý závažnejší problém.Hovorili mi ako ma majú radi a že na mňa nedajú dopustiť.No opak je pravdou a pri nich som sa naučila,že nemám veriť každému hoci ho poznám od základnej školy.


Keď si to všetko zhrniem.Naučila som sa toho veľa.Prešla som si všetkými typmi kamarátstiev ale ostali pri mne len tí ktorí ma majú naozaj radi a aj ja ich.Nikdy v živote ich nevymením za nič a som bohu vďačná za všetky okamihy,ktoré som s nimi mohla stráviť.Sú pri mne v dobrom aj v zlom,keď plačem plačú somnou alebo sa ma snažia rozveseliť ako to len ide.

Ako ste na tom Vy?Tiež máte kamarátov ktorí Vás podrazili v najťažšom?Alebo kamarátku s ktorou si rozumiete a nedáte na ňu dopustiť?

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára